Život je otázkou priorít...

Riešim takú dilemu. Vstúpiť do tej istej rieky ešte raz? Dať druhú šancu?



Ja fakt neviem. Neviem, či sa s ním chcem stretnúť alebo nie. Chcem sa s ním stretnúť lebo to bolo fajn, bolo to príjemné, tých niekoľko chvíľ čo sme spolu strávili, videla som v jeho očiach to niečo, čo hľadám. Také to zvláštne trblietanie v očiach, keď sa na mňa díva, také trblietanie, čo nevidím často. skor naopak. Na druhej strane však. Nechcem sa s ním stretnúť, lebo je to celé akési komplikované, a okrem príjemných chvíľ boli aj tie menej príjemné. Nechcem sa s ním stretnúť, lebo viem, čo bude očakávať, viem čo bude chcieť. Nechcem sa stretnúť, lebo sa bojím povedať čo chcem naozaj, a hlavne, čo mi vadilo, a vadí.

Ale mám ho rada, ako človeka, je príjemný, je to príjemná spoločnosť, úplne perfektne sa porozprávame, a myslím, že ho trochu mám rada aj ako muža. Už nie tak, ako predtým, no ešte stále čosi cítim.......