Život je otázkou priorít...

Sme iba kamaráti. Z mojej strany to môžem povedať určite.

Stretli sme sa cez víkend.
Kino, večera. Ako kamaráti. Raz platí on, raz ja.
Pri večeri bola chvíľa ticha. Ticho prerušil on.

Vo februári asi pôjde na súd. Prečo? Pýtam sa.
Jeho žena podala žiadosť o rozvod.
Skoro mi zabehlo, odkašľala som si.
Ale nič rozumné (dokonca ani nerozumné) som nevedela povedať.
Iba som ticho jedla. On pokračoval, rozprával, rozprával a rozprával. Povedal mi celý príbeh zoznámenia, aj rozhodnutia o rozvode.
Nevedela som, že majú problémy, nikdy o tom nehovoril.

Za celý čas som nebola schopná nič povedať.
Len som jedla. (aj tak zjedol večeru skôr ako ja)
Potom som povedala, že mi je to ľúto. Povedal, že aj jemu, bolo to viac ako 10 rokov manželstva.

Zaleskli sa mu oči, a aby som nič nevidela, sklonil hlavu a chvíľu pozeral dole.

Potom zmenil tému...