Život je otázkou priorít...

Určite nie som jediná s nejakou virtuálnou známosťou. Nemusí to byť hneď nejaká love story, ale len akési bežné, normálne, kamarátske vzťahy. Mám také dve významnejšie. Sú to muži. S jedným z nich som sa zoznámila úplnou náhodou. Mali sme sa aj stretnúť, ale akosi to nevyšlo. Ale dokážeme sa niekedy  celkom fajn porozprávať. Iba raz ma prekvapilo, keď mi písal o nejakých svojich veciach, a potom dodal: no čím by som sa ti ešte pochválil. Asi mal pocit, že ma musí tromfnúť.

No a tá druhá, teda, ten druhý, to je ešte lepší prípad. Sme v dennom kontakte. Nikdy sme sa nevideli. Iba fotky. Je to celkom zaujímavé. Keď sme si začali písať nejak mi nedošlo, že má snúbenicu. Až keď sme sa o čomsi rozprávali, tak to vysvitlo. Aj to priznal. A hľadá milenku.

Aj navrhol stretnutie, ale nevyšlo to. A nie je veľmi ďaleko. A minule tak poznamenal, že asi by si mal dať inzerát, že hľadá milenku. Určite čakal, že navrhnem samú seba. Tak o tom nech sníva. A najlepšie je, že niekedy opisuje, čo by so mnou robil :) hm. Ešte v živote ma nevidel….

S tými ostatnými virtuálnymi je to v pohode, mám pocit, že si rozumieme :)

Čo vy? Ako ste na to s virtuálnymi známymi/kamarátmi? Máte pocit, že vás klamú, alebo im dôverujete, a vylejete svoje srdiečko?